Tento list bol napísaný 83 ročnou ženou..
Milá Berta!
Sedím na prahu a obdivujem výhľad bez ohľadu na burinu rastúcu v záhrade. Viacej čítam a menej upratujem. Trávim viac času so svojou rodinou a priateľmi a menej času prácou. Kedykoľvek je to možné, vychutnávam si všetky životné zážitky. Podotýkam, že vychutnávam a nie ich iba znášam. Skúšam zachytiť tieto okamžiky a uchovať si ich.
Nič si úzkoprso neodkladám. Používam svoj najlepší porcelán a sklo pri každej príležitosti. Na nákup nosím svoje najlepšie sako. Neschovávam svoj najlepší parfém, ba používam ho zakaždým, keď chcem.
Slová ako sú “niekedy” a “raz” sa z môjho slovníka vytrácajú. Pokiaľ existuje niečo, čo stojí za to vidieť, počuť, alebo robiť, chcem to vidieť, počuť a robiť teraz. Všetky bremená svojho života beriem ako samozrejmosť.
Nie som si istá, čo by robili ľudia, keby vedeli, že ich nečaká žiadny zajtrajšok. Možno, že by volali svojim rodinám a najbližším priateľom. Možno by volali bývalým priateľom, ospravedlnili sa a zavreli dvere za minulosťou. Možno by išli von na “čínu” alebo na akékoľvek ich obľúbené jedlo. Viem, že presne sa to nikdy nedozviem.
Je veľa maličkostí, ktoré by ma nahnevali, keby som zistila, že môj čas sa naplnil:
Bola by som naštvaná, pretože som nenapísala listy, ktoré som vždy raz napísať chcela.
Bola by som naštvaná a bolo by mi ľúto, že som svojmu manželovi, rodičom, deťom a najbližším priateľom, nepovedala dosť často, ako veľmi ich mám rada.
Snažím sa nič neodkladať, nedržať sa naboku a nevyhýbať sa ničomu, čo prináša smiech a vzrušenie do našich životov…
Nájdi si pár minút a pošli tento e-mail ľuďom okolo seba, daj im vedieť, že na nich myslíš.
